Nakoľko pri počúvaní „Ethic Of Radical Finitude“ vo mne stále rezonuje vystúpenie DOWNFALL OF GAIA v Košickej mekke extrémnej muziky, nedalo mi nenapísať k jeho živému prevedeniu aspoň pár riadkov ako krátku reminiscenciu.

Previesť komplexnú extrémnu hudbu do kvalitnej živej podoby nie je pre kapelu jednoduché a je k tomu potrebná zložitá chémia dokonalého zvuku, nasadenia a precíznej hry na nástrojoch. V prípade DOWNFALL OF GAIA boli všetky tieto podmienky boli v plnom rozsahu naplnené snáď už od prvých sekúnd.  S našliapnutým úvodom „The Grotesque Illusion of Being“ bolo jasné, že toto bude prinajmenšom zvukovo grandiózna jazda. Kapela išla v plnom nasadení s fantastickou rytmikou, ktorá skladby hnala skladby agresívne vpred, no vďaka čistému zvuku vynikli všetky komplexnejšie party, ktoré sú nezanedbateľnou súčasťou a čarom tvorby kapely. Obzvlášť ma potešilo, že odznej skoro celý aktuálny album vrátane mojej obľúbenej „Guided Through A Starless Night“. Vokálny duet bol rovnako výrazný ako na samotnej nahrávke, k úplnosti mi chýbala len „As Our Bones Break to the Dance“, ktorá bola v setliste nahradená staršou intenzívnou záležitosťou „Woe“.

Toto bolo skutočne jedno z tých vystúpení, kde sa vzácne všetky elementy zídu v extrémnej synergii a odpália vás do inej dimenzie ako sa to na štúdiovej nahrávke nemôže podariť nech to počúvate na akokoľvek kvalitnej aparatúre. Ten kúsok intenzity prežitých momentov sa vracia potom aj pri domácom posluchu, čo je jedným z výrazných dôvodov prečo chodím na koncerty.

DER WEGEN EINER FREIHET sťaby headlineri mali potom veľmi ťažkú úlohu predchádzajúci náter nejakým spôsobom prekonať. Išli síce na sto percent, po formálnej stránke všetko v poriadku, ale prezentovaný materiál ma do deja veľmi vtiahnuť nevedel. V momentoch to bolo excelentné, ale jednotlivé skladby boli príliš roztiahnuté,  pre mňa často kompozične prázdne.

Jednoducho štúdiový materiál, ktorý kapela prezentuje nie je pre mňa tak silný, aby ho mohlo koncertné prevedenie posunúť o úroveň vyššie. Bol to slušný blackmetal s patrnou snahou o žánrové presahy, ale chcelo by to tie nápady trocha skoncentrovať a lepšie štruktúrovať, aby fungovali aj koncertne. V súhrne by som poradie kapiel asi prehodil. Taktiež predpokladám, že od DWEF sa ešte dočkáme veľkých vecí, na ktoré sa teším. Takže snáď niekedy nabudúce.

• 20. října 2019